Hádanka #1994:
Mám veľa okien a zastávky poznám naspamäť.
Neviem ísť sám, keď som plný ľudí. Na ceste sa držím svojho pruhu a čakám na miesta, kde ma pustia dnu aj von.
Kategória hádaniek
Autá, vlaky, bicykle a všetko, čo sa hýbe po cestách.
Mám veľa okien a zastávky poznám naspamäť.
Neviem ísť sám, keď som plný ľudí. Na ceste sa držím svojho pruhu a čakám na miesta, kde ma pustia dnu aj von.
Dlhý ako had, no vezie ľudí
Nemám volant ani pedále, no viem sa rozbehnúť po koľajniciach. Zastavujem len tam, kde ma čaká stanica, a nesiem veľa ľudí naraz.
Dlhé telo, veľa kolies, jeden smer.
Bez križovatiek prechádzam mestom aj krajinou a ľudí nesiem vo vagónoch. Keď sa rozbehnem, nezastaví ma každé malé auto na ceste.
Dve kolesá, vlastný rytmus, žiadne palivo
Nepotrebujem benzín, no keď sa rozbehnem, nohy aj vietor spolupracujú. V zákrutách som svižný a keď zastanem, opieram sa len o malú oporu.
Má dve kolesá a rád sa šmýka.
Nesedím na koľajniciach ani nemám motor, no viem sa rozbehnúť rýchlo pod tvojimi nohami. Keď prestaneš šliapať, spomalím a čakám na ďalší záber.
Má vlastné koľaje a zvuk, čo sa nedá prehliadnuť
Nepotrebujem volant ani krídla, no viem odviezť veľa ľudí naraz. Keď sa dám do pohybu, počuť ma už z diaľky a zastavím iba tam, kde sa mi otvorí cesta po dlhom páse ocele.
Nad oblakmi máva krídlami aj bez mora.
Najprv sa rozbehne po zemi, potom sa odlepí od nej a zrazu je svet podo mnou malý. Nosí ľudí aj kufre a pristane tam, kde cesty nekončia, ale dráha áno.
Keď sa zdvihnem, všetko podo mnou sa zmenší
Nemám cesty ani semafory, no viem vziať ľudí vysoko nad mraky. Na zemi ma poznáš podľa krídel, ktoré sa pri štarte nečudujú vetru.
Na ceste som doma, no nemám koľaje.
Viem odviezť rodinu aj plný nákup a v kolóne sa tvárim ako trpezlivý spoločník. Nemám krídla ani pedále, ale bez môjho kľúča sa nepohnem.
Mám veľa sedadiel a jednu trasu
Zastavujem sa na zastávkach a zbieram ľudí po meste, niekedy aj bez veľkého hluku. Nezávisím od koľají, ale vozím viac pasažierov naraz než väčšina áut.