Hádanka #17934:
Keď sa odlepí zem, začína sa cesta
Mám okná, no nie som dom. Zoberiem ťa nad mraky, ale po cestách ma nehľadaj. Pred pristátím ma sledujú oči aj zemiaky?
Kategória hádaniek
Autá, vlaky, bicykle a všetko, čo sa hýbe po cestách.
Keď sa odlepí zem, začína sa cesta
Mám okná, no nie som dom. Zoberiem ťa nad mraky, ale po cestách ma nehľadaj. Pred pristátím ma sledujú oči aj zemiaky?
Na ceste stojím v rade, ale som len jeden stroj
Má štyri kolesá a vnútri sa schová celá rodina aj nákup. Neprekáža mu dážď ani zima, no bez cesty sa ďaleko nepohne.
Zastavím sa, aj keď sa neponáhľam.
Na ulici zbieram ľudí po kope, no nie som obchod. Mám veľa dverí, kolesá aj rozvrh a viem sa naplniť skôr rozhovormi než batožinou.
Keď sa cesta skončí v oblakoch
Na zemi ma drží len chvíľu asfalt, potom ma zdvihne hluk a obloha. Nemám koľaje ani volant, no vezmem ľudí ďaleko rýchlejšie než vietor.
Stúpam vysoko bez kolies
Štartujem na zemi, ale môj cieľ je ďaleko nad ňou. Nemám cestnú značku ani pneumatiky, no ľudí aj batožinu viem odviezť cez oblaky.
Dve kolesá a veľa slobody v jednom pohybe.
Nemám motor a predsa sa môžem rozbehnúť rýchlejšie než peší. Keď zastanem, hľadám oporu, inak padnem.
Dlhý je môj dych, no nejdem sám.
Mám vagóny za sebou ako korálky a kolesá, ktoré nevidno, kým sa nepohnem. Zastavujem len tam, kde ma čaká stanica, a cestujúcich nosím po koľajniciach.
Na zastávke ma čaká veľa ľudí
Zmestím viacerých naraz a stopnem si len na chvíľu. Mávam dverami, ktoré sa otvoria len na správnom mieste a v správny čas.
Na cestu ma netreba tlačiť nohami
Mám štyri krútiace sa opory, no nemusím byť z vlasovej mašiny. Keď sa rozbehnem, vezmem ťa z ulice na ulicu a pri zastávke len trpezlivo čakám. Kde som?
Na zastávke mám miesto pre veľa príbehov
Prídem po trase, nie po jednom človeku, a zastavujem tam, kde čakajú ľudia. Mám dvere, sedadlá aj poriadny bruchatý priestor na ranný ruch.